Vedúci: Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.

Rané synapsidy z obdobia permu

The early synapsids from the Permian

Rané synapsidy alebo “cicavcovité plazy” sú skupina stavovcov, ktoré tvoria paleozoickú skupinu a majú hlavný význam ako basalni reprezentanti pre evolučnú radiáciu, ktorá kulminovala cicavcami. Synapsidy sa vyznačujú jedným spánkovým (temporálnym) otvorom na lebke (na rozdiel od Anapsida a Diapsida). Ich zástupcovia majú často tendenciu k diferencovaniu chrupu. Najstaršie synapsidy sú známe z vrchného karbónu, no najväčší rozmach dosiahli počas permu a začiatkom triasu, kedy patrili k najväčším terestrickým stavovcom (Benton, 2015). Boli medzi nimi dokonca prvé bylinožravé formy ako Edaphosaurus (pozri Modesto a Reisz, 1992). Významným predstaviteľom mäsožravých synapsidov spodného permu je rod Dimetrodon, ktorý bol dominantným predátorom tohto obdobia. Vyskytoval sa v Severnej Amerike, ale jeho pozostatky boli náldené i v Nemecku. Dosahoval dĺžky od  1.7 metra a váhy 28 kg do 4.6 metra a hmotnosti okolo 250 kg (Romer a Price 1940; Reisz 1986; Berman et al., 2001). Množstvo výborne zachovaných nálezov neskoropermských synapsidov pochádza z lokalít v južnej Afrike, ktoré patria do tzv. “The Karoo Supergroup” (Truswell, 1977).  Cieľom tejto práce je okrem iného i štúdium nového, doposiaľ nespracovaného materiálu rodu Dimetrodon z Texasu a čiastočne zachovanej prednej časti lebky synapsidného plaza z Karoo v Afrike s použitím počítačovej mikro-tomografie.   

Kľúčové slová: mladšie prvohory, Tetrapoda, fosílie.

Literatúra:

Benton, M. J. 2015: Vertebrate palaeontology. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4 S. 133 a Appendix

Berman, D. S., Reisz, R. R., Martens, T., Henrici, A. C. 2001: A new species of Dimetrodon (Synapsida: Sphenacodontidae) from the Lower Permian of Germany records first occurrence of genus outside of North America. Canadian Journal of Earth Sciences. 38: 803–812.

Modesto, S. P., a Reisz, R. R. 1992: Restudy of Permo-Carboniferous synapsid Edaphosaurus novomexicanus Williston and Case, the oldest known herbivorous amniote. Canadian Journal of Earth Sciences, 29: 2653-2662.

Reisz, R.R. 1986: Pelycosauria. In Handbuch der Paläoherpetologie. Edited by P. Wellnhofer. Gustav Fischer Verlag, Stuttgart, Teil 17A, pp. 1–102.

Romer, A.S., a Price, L.I. 1940: Review of the Pelycosauria. Geological Society of America Special Paper 28.

Truswell, J.F. (1977). The Geological Evolution of South Africa. pp. 131-159. Purnell, Cape Town.