Vedúci: Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
Atlas-axis komplex jašteríc (Squamata, Lacertidae)
The atlas-axis complex of lacertids (Squamata, Lacertidae)
Porovnávacia vertebrálna morfológia krčného regiónu lacertidov, na rozdiel od elementov tvoriacich lebku (napr. Čerňanský a Syromyatnikova, 2019), nebola doposiaľ študovaná. I keď sa niektoré dosavadné práce čiastočne zaoberali i morfológiou stavcov niektorých druhov tejto skupiny jašterov (napr. Hoffstetter a Gasc, 1969; Al Hassawi, 2007; Gauthier et al., 2012; Tschopp, 2016), v súčasnosti v tejto línii existuje iba minimálne pochopenie tejto štruktúry v rámci porovnávacej anatómie. To dobre ilustrujú i fylogenetické analýzy skvamát založené na morfologických rozdieloch v posledných rokoch. Conrad (2008) použil 364 znakov; z toho 229 (63%) sa týkalo lebky, pričom 25 (7%) sa týkalo chrbtice a z toho iba 2 znaky zahŕňali atlas-axis komplex. Ovela väčsia analýza publikovaná pred pár rokmi (Gauthier et al., 2012) pracovala so 610 morfologickými znakmi, z ktorých 453 (74%) bolo lebečných a iba 24 (4%) sa týkalo chrbtice. Avšak ani jeden zo znakov nezahŕňal atlas a axis. Hoci je lebka stavovcov z funkčného hľadiska nesporne veľmi významná a teda i bohatá na znaky v rámci jednotlivých druhov a skupín, stále existujú extrémne konflikty (pozri Losos et al., 2012) medzi navrhovanou fylogenézou, a teda základnou topológiou línií v rámci kladogramov, získaných z morfologických a molekulárnych dát (napr. Gauthier et al., 2012; Wiens et al., 2012). To v súčasnosti vedie k dôležitosti rozpoznávania nových zdrojov morfologických dát. Nové práce ohľadom detailnej anatómie atlas-axis komplexu u chameleónov (Čerňanský et al. 2014), gekónov (Vaugh et al. 2015), anguidov (Čerňanský et al. 2019) a dibamidov (Čerňanský a Stanley, 2019) ukazujú, že tento komplex predstavuje u squamát dôležitý alternatívny zdroj informácií. Atlas-axis komplex tvorí most, pohyblivé spojenie lebky a postkránia. Upínajú sa naňho viaceré svaly, ktoré stabilizujú lebku a umožnujú kranio-cervikálny pohyb (Romer, 1956; Hoffstetter a Gasc, 1969). Z tohto dôvodu mnohé štruktúry tohto komplexu morfologicky priamo odrážajú i adaptácie na prostredie a ekológiu, prípadne sexuálny dimorfizmus.
Tento skeletálny most bude analyzovaný s pomocou počítačovej mikro-tomografie (CT) u vybraných druhov rodov Psammodromus, Gallotia, Lacerta, Timon, Zootoca, Takydromus, Podarcis a Meroles. Cieľom bude (1) detailný anatomický opis atlas-axis komplexu u jednotlivých druhov, (2) porovnávanie individuálnych morfologických rozdielov týchto taxónov za účelom zistovania apomorfných znakov, a (3) zistiť, či tieto rozdiely odrážajú rozdielne adaptácie, chovanie a ekológiu vybraných druhov.
Kľúčové slová: Squamata, Lacertidae, krčný región, anatómia
Literatúra:
anský, A. (2016). From lizard body form to serpentiform morphology: The atlas
axis complex in African cordyliformes and their relatives. Journal of Morphology,
277, 512–536.
Čerňanský, A., Boistel, R., Fernandez, V., Tafforeau, P., Le Noir, N., & Herrel, A. (2014). The atlas–axis complex in chamaeleonids (Squamata: Chamaeleonidae), with description of a new anatomical structure of the skull. The Anatomical Record, 297, 369–396.
Čerňanský, A., Yaryhin, O., Ciceková, J., Werneburg, I., Hain, M., & Klembara, J. (2019). Vertebral comparative anatomy and morphological differences in anguine lizards with a special reference to Pseudopus apodus. The Anatomical Record, 302, 232–257.
Čerňanský, A. & Stanley, E.D. (2019). The atlas–axis complex in Dibamidae (Reptilia: Squamata) and their potential relatives: The effect of a fossorial lifestyle on the morphology of this skeletal bridge. Journal of Morphology, DOI: 10.1002/jmor.21064
Čerňanský, A. & Syromyatnikova E. (2019). The first Miocene fossils of Lacerta cf. trilineata (Squamata, Lacertidae) with a comparative study of the main cranial osteological differences in green lizards and their relatives. Plos One 14(8): e0216191.
Conrad, J. L. (2008). Phylogeny and systematics of Squamata (Reptilia) based on morphology. Bulletin of the American Museum of Natural History, 310, 1–182.
Gauthier, J. A., Kearney, M., Maisano, J. A., Rieppel, O., & Behlke, A. D. (2012). Assembling the squamate tree of life: Perspectives from the phenotype and the fossil record. Bulletin of the Peabody Museum of Natural History, 53, 3–308.
Al Hassawi AM. (2007). A Comparative Anatomy of the Neck Region in Lizards. A Research Study. Victoria: Trafford Publishing, p 578.
Hoffstetter, P., & Gasc, J. P. (1969). Vertebrae and ribs of modern reptiles. In C. Gans (Ed.), Biology of the Reptilia (pp 201–210). Vol. 1, Morphology A. New York: Academic Press.
Losos JB, Hillis DM, Greene HW. (2012). Who speaks with a forked tongue? Science 338:1428–1429.
Romer, A. S. (1956). Osteology of the reptiles (p. 772). Chicago: The University of Chicago Press.
Tschopp E. (2016). Nomenclature of vertebral laminae in lizards, with comments on ontogenetic and serial variation in lacertini (Squamata, Lacertidae). PLoS ONE; 11:e0149445.
Vaugh NR, Daza JD, Bauer AM. (2015). The atlas-axis complex in geckos (Gekkota: Squamata: Reptilia). Society for the Study of Amphibians & Reptiles, Annual Meeting at the University of Kansas. Lawrence, Kansas, USA.
