Vedúci: Mgr. Patrik Macko, PhD.

Genetická štruktúra mitochondriálnej DNA vybraných taxónov krasových vyvieračiek Slovenska

Genetic structure of mitochondrial DNA of selected taxa from the karst springs of Slovakia 

Krasové oblasti zaberajú len približne 15 % zemskej pevniny, no na území Slovenska tvoria významnú časť nesúvislej vrstvy krajiny. Okrem jaskýň, ponorov či závrtov patria medzi ich neoddeliteľné súčasti aj pramene alebo tzv. vyvieračky (Veni et al. 2001). Ich ostrovný a ekotonálny charakter a stabilné podmienky pre život z nich zároveň robia prírodné laboratória, v ktorých možno hľadať odpovede na mnohé ekologické a evolučné procesy. Mnohými autormi sú zároveň považované za „ostrovné hotspoty“ regionálnej biodiverzity (Reiss et al., 2016), čo potvrdili aj nedávne štúdie z územia Slovenska (Beracko et al., 2022; Cíbik et al., 2022). Kľúčovou otázkou však zostáva ich potenciálna funkcia refúgií genetickej diverzity najmä počas obdobia pleistocénu, čo naznačujú aj viaceré štúdie (Benke et al., 2009; Bozáňová et al., 2020). Hlavným cieľom bakalárskej práce bude pomocou vybraných mitochondriálnych markerov (cytochrome b, cytochrome c oxidase I) determinovať a porovnať mieru genetickej variability a štruktúry vybraných zástupcov sladkovodných bezstavovcov vyvieračiek s podpramennými úsekmi a identifikovať ich potenciál refúgií genetickej diverzity sladkovodných spoločenstiev.

Kľúčové slová: makrozoobentos, genetická diverzita, krasové oblasti, glaciálne refúgiá 

Literatúra:

Benke, M., Brändle, M., Albrecht, C., & Wilke, T. (2009). Pleistocene phylogeography and phylogenetic concordance in cold‐adapted spring snails (Bythinella spp.). Molecular Ecology, 18(5), 890-903. https://doi.org/10.1111/j.1365-294X.2008.04073.x

Beracko, P., Cíbik, J., Macko, P., & Lánczos, T. (2022). Three biodiversity facets and assembly mechanism of the oligochaete community in the karst spring environment. Hydrobiologia, 1-22. https://doi.org/10.1007/s10750-021-04728-1

Bozáňová, J., Čiamporová-Zaťovičová, Z., Čiampor Jr, F., Mamos, T., & Grabowski, M. (2020). The tale of springs and streams: How different aquatic ecosystems impacted the mtDNA population structure of two riffle beetles in the Western Carpathians. PeerJ 8, e10039. https://doi.org/10.7717/peerj.10039

Cíbik, J., Beracko, P., Bulánková, E., Čiamporová Zaťovičová, Z., Gregušová, K., Kodada, J. et al. (2022). Are springs hotspots of benthic invertebrate diversity? Biodiversity and conservation priority of rheocrene springs in the karst landscape. Aquatic Conservation: Marine and Freshwater Ecosystems, 32(5), 843–858. https://doi.org/10.1002/aqc.3802

Reiss, M., Martin, P., Gerecke, R. & von Fumetti, S. (2016). Limno-ecological characteristics distribution patterns of spring habitats invertebrates from the Lowls to the Alps. Environmental Earth Sciences 75, 1033.

Veni, G., DuChene, H., Crawford, N. C., Groves, C. G., Huppert, G. N., Kastning, E. H., & Wheeler, B. J. (2001). Living with karst: a fragile foundation. Northfield: American Geological Institute, 69 pp.


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /www/doc/www.ekologia-uk.sk/www/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405